Je piatok podvečer a ja si klasicky dávam pohárik červeného. Ako vždy, aj teraz sa mi rozbehli myšlienky každým smerom. Už dlho mám niečo na srdci. Niečo, čo podľa mňa trápi viacerých vínkarov.
Asi mám problém
Necítim “sviežu arómu černíc” a netuším, aké bolo počasie v roku 2012. Ale asi dobré, lebo mi to víno chutí. Napriek opisu na etikete si nemyslím, že je agresívne. Veď sa mi pri ňom darí uvoľniť a zahodiť pracovný týždeň za hlavu.
Skúšam googliť “degustačný slovník” a zisťujem, že o víne premýšľa celá moja rodina nesprávne. Podľa toho, čo čítam, bratovi chutia ženské vína a mojej robustnej mame tie robustné vlastne skoro vôbec.
Priznávam: Nie som expert
Rozoznám farbu a áno, uvedomujem si, že rôzne vína majú rôzne vône. Občas mi pripomenú kvety alebo ovocie, ale nemám potrebu to ohlasovať alebo si to niekam zapisovať.
Zvyčajne si vínko užívam v spoločnosti, na ktorej mi záleží viac ako na tónoch púpavy, korenia a bohviečohoešte. Napriek tomu, že o víne veľa neviem, chcem si ho jednoducho vychutnať. Prečo to priznávam? Lebo mám dojem, že sa to dnes nenosí.
Dnes ešte stále prevláda snobský spôsob degustácie. Ľudia opisujú chute, ktoré necítia, ovoniavajú a ochutnávajú a potom vydávajú divné zvuky… no, neviem, pripomína mi to fingovaný orgazmus. V skutočnosti to nikomu neprináša radosť.
So všetkou úctou
Nechápte ma zle. Viem, že existujú odborníci, ktorým na víne veľmi záleží. Dokonca aj laickí nadšenci, ktorí chodia z jednej ochutnávky na druhú a baví ich nasávať to. To však nie som ja. Pripadám si snobsky, keď mám hovoriť o víne. Navyše na to nemám čas.
Uprednostňujem čas s rodinou alebo svoj osobnostný rozvoj. Víno? Víno pre mňa znamená oddych, voľno, zábavu, a nie niečo, pri čom sa mi zíde slovník. Síce rozumiem, čo znamenajú slová ako “svieže”, “prírodné” či “aromatické”, teší ma, že sú na svete ľudia, ktorí to pomenujú namiesto mňa. Nemám problém priznať si, že toto nie je oblasť, v ktorej som expert. Tiež mi nevadí nechať si poradiť.
Všade inde to je dnes už normálne
Ak sa mi doma pokazí niečo, čo neviem opraviť, zavolám odborníka. Ak chcem rozbehnúť biznis, nechám si poradiť od skúsenejších. Ak kupujem kozmetiku (a najmä, ak to má byť darček), naozaj nepotrebujem rozumieť, aká sila prírody dokáže spojiť vodu, olej a nejakú zázračnú bylinku do jedného voňavého krému. Hlavne, že funguje a je bezpečný, nie? Ale nepoznám všetky certifikáty, účinné látky ani proces testovania.
Prečo by malo spadať víno do inej kategórie?
Do sveta vína treba priniesť nový pohľad na výber
Netreba sa báť nechať si poradiť. Práve naopak, veď to využívame v oblasti produktov aj služieb už dlho. Opravár, kozmetika, dané či dovolenková destinácia… Ak sa máme na koho spoľahnúť, prečo si v tejto modernej dobe komplikovať život?
Ak vidím, že sa niekto vyzná, nechám si poradiť. A ak mi chutilo, nechám si poradiť opäť. Ak viem, že mi niektoré víno nechutilo, tak proste si ho už nekúpim. Bez ohľadu na 98/100, na vinára alebo na cenovku. Neriešim “silné ročníky” a arómy, ktoré tam aj tak necítim.
Pijem víno, lebo mi chutí. Prečo je tento postoj ešte stále rebelský, to naozaj netuším.
Ale malo by sa to konečne zmeniť. Súhlasíte?
Váš košík je prázdny.